Blog list

Prečo je Solution-Focused Brief coaching tak žiadaný vo firmách, ako aj v privátnom prostredí?

Tak ako v mojom súkromnom živote aj v tom profesnom, stojím na 2 nohách. Ako kouč a tréner pracujem s firmami a v nich väčšinou s riadiacimi pracovníkmi tzv. manažérmi (od stredného manažmentu až po riaditeľov či prezidentov) či s obchodníkmi. Ako terapeut a kouč pomáham súkromným osobám v ich privátnych oblastiach.

Čo je však zaujímavé, že v obidvoch oblastiach pozorujem to isté.

Veľké prekvapenie a zároveň úľavu keď sa spoločne nevenujeme ich problémom, za to všetku energiu venujeme rozprávaniu sa o riešeniach.

Klient, a to je jedno, či to je prezident spoločnosti, živnostník, alebo mamička na materskej sa predtým než sa so mnou stretol, už väčšinou dosť natrápil analýzou problému.

Dôkladná analýza problému z klienta obvykle spraví odborníka na „problém“, no nie odborníka na jeho riešenie.

Takým „odborníkom na problém“ sa stávate vtedy, keď viete odpovedať napr. na tieto otázky: Čo je vlastne problém? Kedy nastal? Čo je na ňom to najhoršie? Kto za to môže? Prečo sa to nedá riešiť? Čo mi prekáža v riešení?...

Bez ohľadu na to, či sa klienti venujú takýmto analýzam alebo nie, ukazuje sa, že oveľa užitočnejšie, je venovať sa riešeniam. A tie sa vôbec nemusia skrývať v analýze problému.

Predstavme si osobu, ktorej cieľom je vedieť prezentovať pred skupinou kolegov, no bráni jej v tom tréma alebo strach, ak chcete. Táto osoba príde za mnou a „logicky“ sa chce rozprávať a analyzovať trému a strach. Chce sa ich zbaviť, chce sa cítiť v pohode pri rozprávaní pred obecenstvom, no myslí si, že cesta k tomu je venovanie pozornosti tréme a strachu.

My však vieme, že: čomu venujeme pozornosť, to rastie. Ak teda budeme venovať pozornosť problémom – čo bude rásť? Problémy.

Presne ako keď ste hladný a ešte aj myslíte na to, ako ste hladný...za 10 minút budete ešte viac hladný. Možno poznáte ten stav, keď máte hlavu plnú problémov, pretože sa ich snažíte vyriešiť, robíte si starosti. Niekedy máme pocit, že „všetko je problém“ resp., že „náš život je plný problémov“. No zamerať sa na odstránenie prekážky, nie je dobre zadefinovaný cieľ. Preto potrebujeme venovať pozornosť a rozvíjať niečo iné.

Jednou z možností je zamerať sa na to „Čo chceme mať namiesto problému?“

V tomto prípade: „Čo chce mať klient namiesto strachu a nervozity?“. Klient nám možno povie „Chcel by som byť odvážny“ alebo „Chcem sa cítiť dobre počas rozprávania pred publikom“. To už je lepšie zadefinovaný cieľ. Toto už môžeme rozvíjať, alebo ak chcete analyzovať: „Kedy si bol naposledy odvážny?“ „Kedy si sa cítil dobre pri prezentovaní?“ „Ako to spoznáš, že si odvážny?“ „Čo ti pomohlo byť odvážny?“... a množstvo iných otázok.

Takmer vždy pozorujem, že klienti sa cítia lepšie už len pri rozmýšľaní nad odpoveďami. Zrazu sa zameriavajú na riešenia, na možnosti a na už dosiahnutý pokrok. Zlepšuje sa ich nálada, ako aj sebavedomie. Potenciujú svoju fantáziu smerom k budovaniu riešení, k svojej vytúženej budúcnosti. Preto je pochopiteľné, že v takomto naladení, ľudia nájdu riešenie skôr. Tieto výhody je možné dosiahnuť pomocou podpory konzultanta zameraného na riešenie už na prvom stretnutí. Niekedy dokonca v prvých minútach😊 Funguje to na zložité organizačné problémy ako aj na súkromné témy.

Rýchle a bezbolestné nachádzanie riešení

Nielen moje skúsenosti dokázali, že aj v krátkej dobe môžu klienti vytvárať dlhodobo udržateľné riešenia. Kto by nemal rád tento prístup? 😊 Aj keď by sa to mohlo zdať čudné, musím povedať, že tento prístup nie je pre každého. Napríklad to nefunguje pre ľudí, ktorí si radi pestujú svoj problém, alebo sa ho proste nechcú vzdať (niektorí sú dokonca zaľúbení do svojho problému).

Nechcem vyvolať dojem, že ako klient nemusíte pracovať či rozmýšľať a všetko príde samo bez akéhokoľvek úsilia. Nič nie je ďalej od pravdy. Ale nebude to také ťažké a také nepríjemné ako analyzovanie problémov.

Prístup zameraný na riešenie je iba jedným zo stoviek možných prístupov, nie najlepším a nie pre každého. Ja osobne som si tento prístup zamiloval od mojej prvej skúsenosti. A chápem, prečo je aj pre iných taký užitočný a chytľavý😊.

Kedy by si ho chcel zažiť?

Braňo Hromada - Kouč & Tréner

Zistiť viac

Hravá a pozitívna výchova dieťaťa – časť 1.

Za posledné obdobie sme viacerí z nás strávili viac času s deťmi ako obvykle. V tomto užšom kontakte ste si možno uvedomili veci vo vzťahu k výchove, ktorým ste dovtedy nevenovali toľko pozornosti. Niektorým z nás zobrala táto situácia ružové okuliare. Na vlastné oči sme uvideli, že dieťa ako aj naša schopnosť ho vychovávať majú ešte veľký priestor na zlepšenie😊.

Hravá a pozitívna výchova dieťaťa...kto by to nechcel?

Ako si však poradiť s vecami ako: vyžadovanie pozornosti, ohrýzanie nechtov, špáranie sa v nose, neporiadok vo veciach, pomočovanie, agresívnosť, drzosť, vyberavosť v jedle, strach v tme, ustráchanosť (stále sa niečoho bojí), prílišná hlučnosť, hanblivosť a utiahnutosť, meškanie, netrpezlivosť, nekoncentrovanosť, záchvaty a emočné výbuchy, podpichovanie a otravovanie ostatných detí, za každú cenu byť prvý a najlepší, nerešpektovanie potrieb druhých, slabá empatia?

Návodov sa nájde všade veľa, no funkčných riešení už pomenej...a vôbec, kto má nervy na to, všetky tie návody skúšať? Navyše moje dieťa a moja situácia je predsa absolútne jedinečná...

Áno, máte pravdu. Nie je to ľahké a obávam sa, že metóda pokus-omyl asi nikdy nevyjde z módy. Problémy dieťaťa sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi. No my sa budeme sústreďovať na tie, ktoré sa neupriamujú na problémy. Ako to myslím? Hneď Vám to vysvetlím.

Asi všetci poznáte ten pocit ako ťažko sa je odučiť od zlozvyku. Ja som sa vždy skôr naučil hrať úplne novú pesničku ako sa odučil zlému spôsobu hraniu starej pesničky. Aby ste odstránili zlozvyk (problém), potrebujete ho akoby najprv odmotať z mozgových závitov a až potom začať namotávať správnym spôsobom ten nový. Avšak pri budovaní úplne nového zvyku ste oslobodení od prvej fázy (odmotávania) 😊. Podobný prístup môžeme využiť aj pri výchove detí.

Nemusíme sa toľko sústreďovať na samotný problém dieťaťa, ale namiesto toho sa budeme sústreďovať na budovanie toho, čo chceme mať namiesto problému.

Problém je vnímaný ako príležitosť naučiť sa novú skúsenosť, ktorá ešte nie je rozvinutá alebo u dieťaťa ešte chýba. A práve vďaka tejto novej skúsenosti sa vlastne problém vyrieši, resp. prestane existovať. Využívame tak prirodzenú tendenciu dieťaťa (platí aj pre dospelých) učiť sa nové veci. Dieťa ma výborné predispozície na učenie, je ako špongia (bohužiaľ aj v dobrom aj v zlom). Je pre neho oveľa ľahšie prekonať problémovú situáciu novonadobudnutou zručnosťou ako detailnou analýzou jeho problémov a zlyhaní. Pretože platí jedno pravidlo:

čomu venujeme našu pozornosť, to rastie

Preto nevhodným upozorňovaním na jeho nedostatky či prešľapy mu ich vlastne nechtiac vštepujeme. Každý z nás už asi zažil, že ne-predstavovanie si ružového slona, nie je tá najlepšia stratégia ako si ho nepredstavovať😊. Oveľa vhodnejšie je vyplniť obsah mysle niečím úplne iným (napr. zelenou lúkou) ako sa trápiť ne-predstavovaním toho, čo si nechceme predstavovať. Takto napísané to verím aj Vám príde ako ne-rozumná stratégia😊.

Analýza problému – ako napr.: Prečo si to urobil? Čo ťa k tomu viedlo? Odkedy to robíš? Prečo sa nevieš ukľudniť? Čo je na tom tak ťažké? Kde si sa toto naučil? Od koho si to odkukal? Už zase?... a mnohé iné, ako sami cítite, nevytvárajú príjemné pocity. a mnohé iné, ako sami cítite, nevytvárajú príjemné pocity.

Navyše je možné, že práve vďaka tomu sa z dieťaťa spraví odborník na svoj problém a nie odborník na jeho riešenie. Keď už teda chceme niečo analyzovať, tak to skúsme radšej s jeho úspechmi. „Nachytajme ho“ pri niečom, čo si vlastne želáme, aby robil ešte viac.

Rodič ako detektív úspechu.

Bude to viesť k zvýšeniu sebavedomia, k upevneniu toho, čo vlastne už dieťa robí (zvýši sa pravdepodobnosť, že v tom bude pokračovať). A navyše dieťa pochopí, že si všímate nielen jeho prešľapy, ale ste si vedomí aj jeho kladných stránok.

Pozor – netreba však čakať na veľký, grandiózny úspech! To by sme sa niekedy načakali 😊 Je užitočné zachytiť už aj malé pozitívne zmeny v správaní. Vtedy naše zvedavé otázky fungujú v prospech prehĺbenia odbornosti na riešenie: Všimol som si, že...Výborne...ako sa ti to podarilo? Vážim si, že... Spravilo na mňa dojem ako... Vďaka čomu sa ti to podarilo? Čo bolo na tom najťažšie? Ako dlho ti to trvalo?

Nie je nevyhnutné vždy chváliť (o umení chválenia budem písať v mojom ďalšom blogu). Dôležitejšie ako pochvala je naša zvedavosť a pozornosť. Naše úprimné zvedavé otázky dávajú dieťaťu nielen pocit tak túženej pozornosti, ale pomáhajú mu uvedomiť si „ako“ sa mu to podarilo, aby to mohlo neskôr zopakovať a prípadne aplikovať na inú situáciu.

Nevyhnutnou podmienkou aby toto mohlo nastať je naša VŠÍMAVOSŤ. Pretože pochváliť a vyzdvihnúť môžeme len to, čo si všimneme. Túto zručnosť treba pestovať najmä pre prípady kedy sa zdá ťažké nájsť niečo pozitívne. Ono sa ale vždy niečo deje. Nič nie je konštantne také isté, ide len o to, či sme schopní zachytiť tie drobné zmeny a rozdúchať malé iskričky vo väčší oheň.

Braňo Hromada – Kouč a Tréner

Zistiť viac

Je hypnoterapia pre mňa?

Aj keď „hypnoterapia“ nie je pre ľudstvo žiadna novinka, stále je zahalená do rúška tajomstva. Pravdepodobne kvôli prvej časti slova „hypno-za“. U niektorých ľudí to môže evokovať pocity a predstavy ako napríklad: ležanie na pohovke, spánok, strata vedomia, manipulácia, strata kontroly nad svojím správaním...

V tomto článku by som chcel poskytnúť zopár užitočných odpovedí na niektoré časté otázky. Možno ste už aj Vy rozmýšľali nad využitím hypnoterapie, aby ste si pomohli, a tieto informácie Vám pomôžu rozhodnúť sa. Možno si teraz uvedomíte, že tento mocný nástroj je bezpečný a môže byť práve pre Vás.

Čo je hypnóza?

Hypnóza, alebo hypnoterapia používa riadenú relaxáciu, intenzívnu koncentráciu a zameranú pozornosť na dosiahnutie zvýšeného stavu vedomia, ktorý sa niekedy volá tranz. Pozornosť človeka je v tomto stave tak zameraná resp. zúžená, že všetko čo sa deje okolo je dočasne blokované resp. ignorované.

Hypnóza sa dá využívať v terapii, ale aj ako show na javisku. Práve pódiové show majú na svedomí prinajmenšom rozporuplné (často negatívne) asociácie, ktoré sa s hypnózou spájajú. Terapeutické využitie nemá nič spoločné s cirkusantskými kúskami, ktoré slúžia iba na zábavu a nie na pomoc.

Aké to je byť v hypnóze?

Keďže hypnóza je vedomý bdelý stav, hypnotický tranz vám nebude pripadať ako niečo neobvyklé. Klienti (nielen moji) to opisujú ako veľmi príjemný, relaxačný, pokojný zážitok. Po hypnóze si prajú, aby to trvalo dlhšie 😊. Väčšinou sú prekvapení, že si boli celý čas vedomí toho, čo robili. Cítili, že sa mohli rozhodnúť nasledovať moje návrhy alebo nie. Tento fakt je pre mňa veľmi dôležitý, pretože nepreferujem používať hypnózu autoritatívnym spôsobom. Radšej dávam klientom možnosť spoluvytvárania procesu.

V tomto stave sa viete hlboko sústrediť na to čo myslíte. To pomáha aktivovať všetky Vaše zdroje, aby problém vyriešili. Nezabúdajme, že vďaka hypnoterapii dokážeme využiť viac z nášho potenciálu.

Je hypnóza prirodzeným stavom?

Je mi to ľúto, ale hypnóza resp. tranz, nebudú pre vás úplne novou skúsenosťou, keďže tento stav zažívame na dennom poriadku 😊

Boli ste už niekedy tak ponorený do práce, že ste stratili pojem o všetkom čo sa dialo okolo? Zaujala vás niekedy kniha či film tak, že ste na seba úplne zabudli resp. že vám ušli Vaše povinnosti? Mali ste už niekedy skúsenosť so šoférovaním auta, kedy ste síce dorazili do cieľa, ale nevedeli ste si spomenúť, čo všetko ste videli po ceste?

Všetky tieto zážitky sú bežnými príkladmi hypnózy vyvolanej samým sebou.

Atléti, muzikanti, tanečníci, herci a iný umelci sa môžu ponoriť do svojho výkonu takým spôsobom, že pre pozorujúceho je viac než jasné, že pre nich neexistuje nič iné.

Hypnotický tranz, ktorý zažívajú športovci a umelci, sa často nazýva „zóna“ alebo „flow“. Počas stavu hypnózy dosahujú športovci a umelci najvyššiu výkonnostnú úroveň. Z tohto dôvodu má veľa profesionálnych športových tímov hypnotizéra.

Hypnóza je jednoznačne prirodzený stav a dobrou správou je, že sa ju môžeme naučiť využívať vo svoj prospech.

Ako vyzerá také hypnoterapeutické stretnutie?

Nezávisle na tom, či je naše stretnutie osobné alebo v online formáte – začíname rozhovorom. Neupadnete do tranzu hneď ako vstúpite do miestnosti 😊. Budete mať príležitosť sa ma spýtať na môj spôsob práce a na čokoľvek, čo vás bude zaujímať. Ja sa Vás budem pýtať na vaše ciele, priania, želanú budúcnosť, aby sme si mohli zadefinovať našu spoluprácu. Ja takisto potrebujem vedieť čo je mojim terapeutickým cieľom (čo máme spolu dosiahnuť). Niekedy sa stáva, že pokračujeme v terapii bez hypnózy, alebo pridáme túto techniku na záver. Áno, nazval som hypnózu technikou, keďže to je „iba technika“ a dobrý terapeut by nemal byť závislý od jedinej techniky, resp. ju nado všetko velebiť. Každý klient je iný a navyše, to čo potrebuje, sa v čase mení.

Ak sa pustíme do hypnózy, začíname indukciou. Je to niečo ako brána do tranzu-hypnózy. Je vhodné nájsť si pohodlnú pozíciu (nemusíte ležať, v skutočnosti mnoho klientov preferuje pozíciu sedu). Je mnoho spôsobov ako vstúpiť do tranzu, niekedy je to za pomoci počítania, inokedy dýchaním, alebo napr. pozorovaním určitého predmetu.

V samotnom tranze Vás uvediem do hlbokého relaxačného stavu. Využijem s vami dohodnuté metódy na dosiahnutie vašich cieľov. Počas hypnózy máte samého seba pod kontrolou a nemusíte nasledovať terapeutické sugescie ak nechcete.

Následne prichádza na rad deindukcia – to je fáza, v ktorej pomaly a bezpečne ukončíme tranz. Dám Vám čas a pripravím Vás, na nájdenie si svojho vlastného tempa na „zobudenie“.

Na konci sedenia väčšinou v krátkosti zreflektujeme celý zážitok

Môžem byť v hypnóze donútený urobiť niečo čo nechcem?

Hypnóza nefunguje ak nechcete byť zhypnotizovaný. Na druhej strane, ani prehnaná chuť spolupracovať nie je napomáhajúca. Vždy hovorím: „buďte otvorený, nemusíte mi pomáhať, ale ani bojovať so mnou, buďte neutrálny, možno zvedavý.“

Na čo je dobrá hypnóza?

Hypnoterapia Vám dáva príležitosť rozšíriť a využiť zdroje vo Vašom vnútri, ktoré by ste zvyčajne považovali mimo sféru „normálneho“ vedomia. Ak Vám chýbala sebadôvera a sebavedomie, môžete si zažiť aké by to bolo sebaisto rozprávať pred publikom, alebo byť pozitívne asertívny vo vzťahoch.

Funguje to tak, že sa menia negatívne vzorce a návyky a rozvíjajú sa pozitívne. Nahrádzajú sa na podvedomej úrovni.

Hynoterapia Vám môže pomôcť napríklad s: úzkosťami, depresiami, uvoľnením stresu, nespavosťou, závislosťou na fajčenie a inými závislosťami, strachmi a fóbiami, sebadôverou, chronickou bolesťou, úpravou hmotnosti, syndrómom dráždivého čreva, motiváciou, športovým výkonom, hnevom, pomočovaním, rozprávaním na verejnosti, nervozitou a mnohými inými.

Braňo Hromada: Kouč & Tréner

Zistiť viac

Chceš ten svah zošúchať, alebo zjazdiť?

textPred dvoma rokmi som sa začal učiť snowboardovať. Už ako „starý odroň“, ktorý to mal dávno vedieť😊. Nepatril som medzi tých šťastných, ktorý sa učili lyžovať či snowboardovať ešte na škole, či ešte skôr. Zasvätení vedia, že čím ste väčší a starší, tým viac bolia všetky pády a aj strachy z pádov. Ja sa však v živote riadim heslom „lepšie neskoro ako nikdy“. Preto mnohé veci, ktoré som „mal“ mať za sebou ešte v detstve, doháňam teraz.

No uznajte, keď Vám kamarát daruje na Vianoce snowboard je naozaj blbé hľadať výhovorky prečo NIE. Tak teda stojím na svahu spolu s Michalom, ktorý mi daroval snowboard a teraz mi ukazuje základy snowboardu. Ako profesionálny kouč musím uznať, že jeho prístup bol naozaj geniálny. Michal je v „normálnom živote“ podnikateľ s tieniacou technikou, má výborné technické myslenie, no jeho talent pre učenie a chápanie ľudskej psychiky ma hneď zaujal.

Na vlastnej koži som si vyskúšal aké je to užitočné keď niekto vyzdvihuje moje úspešnejšie pokusy, keď ma vedie k vlastnému pochopeniu mechaniky pohybu a necháva ma prísť na to, ako udržať rovnováhu... ako meniť smer. To všetko bez množstva zahlcujúcich príkazov čo mám robiť, čo nemám robiť a následnej kritiky tipu „spadol si pretože si bol ...“ Tak to totiž v dobrej viere robia mnohí inštruktori, ktorí vám chcú odovzdať všetku „ich“ múdrosť, aby Vás „posunuli“ čo najrýchlejšie dopredu.

Moje koučovské Ja plesalo😊 Identifikoval som solution focused prístup. Pri ktorom vyzdvihujeme úspešnejšie pokusy namiesto nezdarov. Umožnil mi rýchlo napredovať, tým že ma nechal objaviť, čo robím, keď to robím dobre. Priekopník koučingu - Timothy Gallwey s jeho slávnou teóriou o vnútornej hre by sa takisto radoval. Michal síce nepoznal tieto prístupy, no to mu nebránilo ich majstrovsky používať. Užíval som si po dlhej dobe polohu klienta a bral som to ako overenie teórie v praxi. Tá bola jednoznačná! Za tri necelé dni som sa naučil stáť, rozbehnúť, meniť smer, zabrzdiť. Najprv listom potom oblúkmi na červenej a neskôr na čiernej zjazdovke. No ako človek z mäsa a kostí som ocenil najmä fakt, že som spadol iba 4 krát za 3 dni!!!

Bol už som na seba celkom hrdý. Keď som sa rútil dole, vietor vo vlasoch vial a mal som pocit, že ešte pár sezón a Ester Ledecká sa bude cítiť ohrozená😊 Problém nastal v tom, že som upäl na tie úkony v snowboardovaní kde som cítil istotu a opakoval som ich dokola. Ten pocit zdolania neposlušnej dosky, ktorú som „osedlal“ vďaka určitým technikám ma opantal a moja tendencia skúšať niečo nové bola na bode mrazu. Chcel som si len vybrusovať techniku známeho do väčšej dokonalosti a hlavne byť vo svojej bezpečnej zóne, kde sa nepadá.

IMG_9969.JPG

Michal to však videl. Nechal ma chvíľu užívať si pocit kontroly. Neskôr mi však naznačil, že môj pocit vetra vo vlasoch sa rovná asi tak 25km/hod. A že teda to je fajn na začiatok, ale to nie je skutočná „jazda“. Ja som si však tvrdohlavo išiel svoje. Niečo som už predsa vedel, tak to budem teda vylepšovať. Jazdil som, no nasmerovať snowboard kolmo k svahu a trochu to rozbehnúť sa mi rovnalo smrti. Robil som si celý čas svoje oblúčiky, čo by samé o sebe nebol až taký problém, ale aj tie som robil pomaly. Akonáhle som pocítil zrýchlenie, ktoré som nemal pod kontrolou už som začal brzdiť a šúchať. Brzdil som, aj keď som ešte nepadal. Hlavne aby som sa nedostal do nebezpečnej situácie, kde by som to nemal pod kontrolou. Môj kamarát len krútil hlavou. Keď sme stále na vrchole svahu, prišiel ku mne a spýtal sa ma:

„To chceš ten svah zošúchať, alebo zjazdiť?“

A pokračoval:„Branko ty si jazdíš v takej safety zóne, všetko len aby si nepadol. To ale nie je tá radosť, ten adrenalín, tie endorfíny čo z toho môžeš mať. Pozri ako jazdím ja. Spustím sa, nechám to rozbehnúť až tak, že mám uááá pocit a potom v tej rýchlosti robím oblúky tak, ako potrebujem. A nemysli si, že nemám strach. Proste sa sústredím na to, ako v rýchlosti urobím ten parádny oblúk a užijem si to. Ja viem, že sa bojíš, skús sa teda rozbehnúť každý krát viac a viac než kým sa to budeš snažiť zbrzdiť oblúkom. Uvidíš, budeš na konci menej unavený, pretože to vlastne prejdeš rýchlejšie a bez menšej námahy vynaloženej do brzdenia.“ Ešte hore na tom svahu ma jeho veta či „chcem ten svah zošúchať alebo zjazdiť“ zasiahla ako blesk. Okamžite som v tom videl paralelu na život. Je v tom všetko: bolesť z pádu/z chyby, radosť z rýchlosti, ktorá sa vylučuje s prílišnou opatrnosťou, riziko, odmena, odvaha, prekonanie samého seba, ustrnutie v bezpečnom a známom vs skúšanie nového a neistého, únava z veľkej kontroly...

Odvtedy mi tá veta pochopená cez veľmi hmatateľnú skúsenosť zostala ako vyrytá v mojom vnútri. A dnes sa ju pýtam sám seba nielen na svahu, ale v rôznych životných situáciách: Chceš ten svah zošúchať, alebo zjazdiť?

Ďakujem ti Michal

Braňo Hromada - Kouč a Tréner

Zistiť viac

100% orientovaný na riešenie a prax

Výsledok je dôležitejší ako akákoľvek iná technika. Moji klienti oceňujú rozsiahle a v praxi overené know-how. Mať certifikáty a hlboké odborné vzdelanie je nevyhnutným základom, ale skutočné kúzlo prichádza so schopnosťou uplatniť ho v praxi. Som vďačný za to, že moje služby pomohli stovkám klientov z rôznych krajín.

Pokračujte na Služby